Aká je šanca, že ich príťažlivosť prerastie v lásku?
Zafírové zvádzanie je neodolateľne sexi a zábavný príbeh, ktorý nadchne všetky čitateľky historických romancí. Opäť veľmi silná hrdinka, navyše tvrdohlavá a inteligentná. Od začiatku budete dúfať, že si neohrozená Fenella a bohémsky Edward nájdu k sebe cestu a vybojujú si spoločnú budúcnosť…
Fenella má naozaj nezávislú povahu a nespútaný temperament. Priečia sa jej zaužívané spoločenské konvencie, no musí brať ohľad na city svojej matky, ktorá by ju najradšej videla v manželstve s Georgeom Headingtonom. Konzervatívnemu lordovi sa Fenella páči, no desí ho, že sympatizuje s feministkami a búri sa proti každej nespravodlivosti. A to ešte netuší, že mladá žena pred všetkými tají výstrednú túžbu stať sa herečkou!
Prednedávnom sa prihlásila na hodiny herectva a spolu so skupinou ochotníkov nacvičuje avantgardnú divadelnú hru Zafír. Jej autor Edward Tremayne, známy londýnsky bohém, vidí vo Fenelle stelesnenie hlavnej postavy Rose a ju zas fascinuje jeho záhadnosť a nevypočítateľnosť. Ich vzťah je od začiatku plný konfliktov a nevraživosti, ale aj silného iskrenia. Vzájomná príťažlivosť Edwarda a Fenelly rastie každým dňom, no aká je šanca, že prerastie na ozajstnú lásku?
Jane Featherová opäť ponúka pútavý príbeh, dômyselné sprisahanie, plastické postavy, ktoré si obľúbite, k tomu veľa romantiky a samozrejme štipku tajomstva, aby bol recept dokonalý. Autorka veľmi šikovne využíva množstvo dobových detailov, čím sú jej príbehy naozaj autentické, no nenudia opismi.
Začítajte sa do novinky Zafírové zvádzanie :
MLADÁ ARISTOKRATKA FENELLA GRANTLEYOVÁ sa rýchlo poobzerala po chodbe,
než po špičkách precupkala popri matkinom salóne. Lady Grantleyová ustavične dychtivo zisťovala, aké plány má jej jediné dieťa každý deň, ale jej zvedavosť bola prinajmenšom nevhodná. Fenella matku vrúcne milovala, no bolo pre ňu čoraz ťažšie ignorovať jej otázky tak, aby to nevyznelo nezdvorilo. A jej matku istotne zaujímalo, ako prebiehal jej večer s Georgeom. Lord George Headington bol pre Fenellu tŕňom v oku, ale nádeje jej matky v tomto smere, aj keď ich nedávala verejne najavo, nezostali tajomstvom ani pre osoby menej obdarené rozumom.
Náhlila sa dolu schodiskom v tvare podkovy a cez halu k predným dverám. S úľavou
zaznamenala, že sa tu nemoce nikto zo služobníctva, a čo bolo najdôležitejšie, nikde nebolo vidieť ani majordóma Collinsa. Ten mal totiž priam zázračnú schopnosť získať informácie bez toho, aby sa na niečo pýtal, a Fenella nemala náladu odpovedať na otázky komukoľvek.
Vyšla z domu na studenú Albemarle Street. Za normálnych okolností sa v predpoludňajších hodinách na ulici hmýrili kočiare ťahané koňmi a káry s tovarom, no dnes tu vládlo nezvyčajné ticho. Udrela tuhá zima a počas takýchto mrazivých dní bývali ulice štvrte Mayfair takmer vyľudnené.
Vyhrnula si golier na soboľom kožuchu, aby sa chránila pred prudkými poryvmi ľadového vetra, a zrýchlila krok, obzerajúc sa po drožke, no kým došla na Piccadilly, nijakú nevidela.
Široký bulvár lemovaný obchodmi bol plný chodcov a povozov, a tak sa jej napokon podarilo jednu drožku zastaviť.
„Gower Street,“ prikázala kočišovi, keď nastúpila do koča, šťastná, že sa na chvíľu skryje pred vetrom. V potuchnutej kabíne cítila, ako sa jej zlepšuje nálada. Zakaždým, keď bola na ceste do Bloomsbury, sa jej zmocnil ten opojný pocit slobody — pocit, že nikto nevie, kde sa práve nachádza, ani jej najlepšie priateľky, a určite nie jej matka. Nik netušil, kam sa vybrala ani ako mieni stráviť predpoludnie.
Okrem času, ktorý trávila s Dianou a Petrou, jej život v poslednom čase pripadal príliš
monotónny, akoby ju už nič nečakalo, akoby ju nič nemohlo prekvapiť.
Vedela, že nemá právo takto sa cítiť, mala by byť vďačná za život plný privilégií a pohodlia.
Akosi jej to však nestačilo, a hoci si často vyčítala, že je rozmaznaná nevďačnica, pochmúrnej nálady sa zbaviť nedokázala. A kedykoľvek si spomenula na lorda Georgea Headingtona, pocit bezútešnosti sa v nej ešte prehĺbil.
Drožka zabočila z Bloomsbury Square na Gower Street a Fenella siahla do peňaženky, aby zaplatila za cestu. Keď otvorila dvierka na drožke a zoskočila na chodník, hneď ešte väčšmi pookriala na duchu. Podala kočišovi mince a ten si ich s kývnutím vzal, napil sa z ploskej fľaše, odkašľal si a vypľul chrcheľ na dlažbu. Napriek treskúcej zime vzduch čpel dusivým dymom z kamenného uhlia, ktorým kúrila chudoba, a hustým dymom z antracitu stúpajúceho z domov boháčov. Človek po dni strávenom v Londýne mal problémy s dýchaním a pľúca mu zahltil hlien.
Fenella však znečistený vzduch nevnímala; v jej momentálnej povznesenej nálade jej pripadal svieži, voňal slobodou. Bloomsbury bola ctihodná, aj keď trochu nemoderná londýnska štvrť a za posledný rok ju počas svojich víkendových návštev už dobre spoznala. Vyšla hore schodmi k úzkemu domu v radovej zástavbe asi v polovici Gower Street a vstúpila dnu prednými dverami, ktoré súrne potrebovali nový náter. Dlhá chodba takisto volala po renovácii, podlahové lišty boli zodraté, linoleum doškriabané a na okrajoch odlúpnuté.
Napriek bublaniu vody v radiátore tam bolo chladno a zaprášená plynová lampa na stene osvetľovala iba sivú, ošarpanú omietku.
Milan Buno, knižný publicista
