Naučte sa mať život „u prdele“ a vychutnávajte si ho!

Uprdelista je človek, ktorý žije s ľahkosťou a humorom, neberie seba samého príliš vážne, denne sa raduje zo života a má u prdele, čo väčšina ľudí považuje za životne dôležité. Pozor, uprdelista však nie je nezodpovedný a ľahkovážny, plní svoje svetské úlohy poctivo a svedomito, ibaže sa pri tom netvári tak, akoby zachraňoval planétu.

Jan Menděl prečítal všetky možné príručky, ako žiť lepší život. Človeku by mali pomôcť rôzne meditácie, cvičenia či dychové cvičenia. On sa však obrátil proti tomuto trendu a našiel lepšie riešenie. Podľa neho je oveľa efektívnejšie mať všetko „u prdele“. A z toho vznikol novotvar – uprdelizmus, ktorý rozvíja v knihe.

„Dokonca som sa stále viac stával pokojnejším, šťastnejším a vyrovnanejším a pomaly mi dochádzalo, že život je iba akási hra a vyhráva ten, kto nepustí do gatí,“ vysvetľuje. „Výsledkom môjho „skúmania“ je knižka Uprdelizmus. Nech vám pomôže stať sa šťastnejšími a vyrovnanejšími ľuďmi vo svete, v ktorom sa zdá, že vám zdravý rozum a obyčajný pokoj už dávno dali svoje zbohom.“

Celý západný svet je nastavený spôsobom: Keď si nešťastný z toho, čo sa deje okolo teba, zmeň veci okolo seba a budeš zasa šťastný. Niekedy sa to naozaj dá a je to nevyhnutné, ale častejšie nie.
Oveľa múdrejší a praktickejší je skôr východný prístup, ktorý hlási: Ak si nešťastný z toho, čo sa okolo teba deje, zmeň sa tak, aby si mohol byť šťastný v tom istom.

Ľudia sa radšej rozčuľujú nad tým, aká je vláda, než aby riešili to, čo sa deje u nich doma alebo v ich vnútri. Je to bezpečnejšie. „Myslím si, že tým hlavným dôvodom je, že sa veľmi neradi konfrontujeme s negatívnymi emóciami. Radi od nich utekáme a najmä pre ne skĺzavame k tomu, že ich potláčame a niečo si nahovárame. A práve preto by sme mali byť značne opatrní, keď sa pokúšame k niečomu zaujať uprdelistický postoj,“ vysvetľuje autor.  

Ten je síce dobrý a veľmi prospešný, ale jedine v prípade, že sme si danú záležitosť skutočne priznali. Ak mám vzťah, ktorý nefunguje, ak ma dusí a na nejakej úrovni trápi, nemôžem si iba tak povedať, že to, čo mi prekáža, sa naučím mať u prdele, a všetko sa potom vyrieši…

„K uprdelizmu ma doviedla skúsenosť s prácou. Ocitol som sa v zamestnaní, ktoré sa čoskoro ukázalo ako veľmi stresujúce a náročné, a bol som presvedčený, že je nad moje sily. Cítil som ohromný vnútorný tlak, bolo mi fyzicky zle a zúfalo som sa snažil nájsť si inú prácu, aby som mohol z vtedajšej odísť. Ibaže sa mi nedarilo dostať ani jedinú vyhovujúcu ponuku,“ spomína Jan Menděl v knihe Uprdelizmus.