Len keď zabijete svoje ego, môžete začať nový život!
„Žijeme v materiálnom matrixe a myslíme si, že šťastie sa rovná bohatstvo, šťastie sa rovná sláva atď. Ale nevieme si uvedomiť, že keď budeme stále súťažiť, naháňať sa za niečím, konzumovať a snažiť sa byť lepší ako iní v tom materiálnom zmysle, tak to nám šťastie určite neprinesie,“
tvrdí Jozef Banáš, autor viacerých bestsellerov.
Práve mu vyšla novinka Nádherná smrť v Altaji , ktorá je akýmsi motivačným príbehom o tom, kde hľadať skutočné šťastie a spokojnosť.
Hlavný hrdina príbeh Martin Vodnár je úspešný podnikateľ. Je to manžel, otec a dosiahol azda všetko, o čom sníval: majetok, úspech, obdiv okolia. Napriek tomu nie je šťastný. Rodina sa mu rozpadá, nenašiel cestu ani k manželke a svojim dvom deťom, stráca zmysel života. Má nepokojné sny, stále niečo hľadá, do jeho dní a nocí vstúpil strach. Uvedomil si, že sa zaradil do zničujúceho kolobehu súťaže, z ktorého sa vytratilo šťastie.
Po oslave narodenín v New Yorku sa zatúla k múzeu ruského maliara Nikolaja Rericha. Stretne tam altajského šamana Četa Čelpana a rozhovor s ním ho inšpiruje podstúpiť strastiplnú cestu za prerodom. Rozhodne sa prežiť svoju smrť a letí do ďalekého Altaja, štyrikrát rozsiahlejšieho ako Alpy.
Altaj je najväčšou nekropolou na svete, má viac ako štyridsaťtisíc mohýl. Aj preto je tým pravým miestom na „sokratovské“ debaty medzi Martinom a Četom, bývalým
vysokoškolským profesorom. Nerozprávajú sa však o smrti fyzickej, ale o smrti pýchy, ega, žiadostivosti a najmä strachu. Slobodní budeme iba vtedy, keď sa ho zbavíme.
Knihu Nádherná smrť v Altaji si prečítal aj prezident Microsoft Európa a globálny stratég Jan Mühlfeit: „Príbeh hlavného hrdinu Banášovho románu je o tom, ako sa zbaviť strachu. Proces očisty od závislosti od ega – strachu nespočíva v hľadaní príčin okolo nás, ale v skúmaní seba samého, v hľadaní odpovede vo svojom vnútri a napokon v nájdení zmyslu života…“
Nádherná smrť v Altaji z vydavateľstva Ikar rozpráva o nás všetkých. O smrti nášho ega, žiadostivosti a pýchy – len táto smrť nás dokáže naplniť a urobiť šťastnými. Preto v názve nádherná smrť… „Je to presne ako v Biblii, kde sa hovorí, že keď chceš naliať víno do mecha, tak musíš to staré, pokazené vyliať. Čiže aj my musíme zabiť ten náš doterajší život, ktorý je plný povrchnosti, materializmu a pozlátka, aby sme v sebe zrodili niečo nové, lepšie,“ tvrdí Jozef Banáš aj pre podcast Knižný kompas , v ktorom s moderátorom rozobrali jeho najnovší román.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Dado Nagy:
Jozef Banáš po Tibete a Nepále (Kód 9), Kašmíre (Kód 1) a Bhutáne (Kód 7) odkrýva
tajomstvá Altaja a ruského mystika Nikolaja Rericha. Jeho novinka Nádherná smrť v Altaji je veľmi autentický román – napokon, sám autor prešiel cez mongolský Altaj až do sibírskeho Altaja a zažil naozaj dramatické chvíle.
Prečítajte si úryvok z knihy Nádherná smrť v Altaji :
„Musel by si umrieť…“
„Čo?“
„Umrieť… Trúfaš si?“
Martin na neho šokovaný hľadel, pregĺgal, v ústach mu vyschlo, šťavu už dopil, tak si nalial z Četovej vody a rýchlo ju vypil.
„Prečo by som mal umrieť?“
„Aby si sa mohol znovu narodiť. Iný, nový.“
„Nechápem… nerozumiem…“
„Základnou axiomou nášho vnímania sveta je jeho konečnosť. Je to tak preto, že sme
materialisti. Vnímame človeka od jeho narodenia po jeho smrť a to je všetko. Nič predtým a nič potom. Ale život je nekonečný, pretože niečo môže vzniknúť len z niečoho. Z ničoho môže vzniknúť len nič. Život je nesmrteľný, lebo je nesploditeľný, vo svojej večnej existencii nemenný, nebol nikto, kto by započal jeho existenciu. Ak sa pozrieme na život optikou večnosti a nie konečnosti, totálne sa zmení naše nazeranie na život a na smrť. Pochopíme že smrť nie je zlo. Zlo je keď človek prežije svoj život v materialistickej ilúzii, v zajatí konzumu a trávenia. Smrť je posledný okamih času, ktorý bol človeku daný v pozemskej škole na to, aby si oslobodil dušu. Dostal ho presne vymedzený a ak ho nevyužil, ponesie za to dôsledky.“
Milan Buno, knižný publicista
