Požierači neba – Paolo Giordano

Paolo patrí medzi mojich obľúbencov a Požierači neba to len potvrdili. Kniha má 400 strán a pri čítaní som mala pocit, že prežívam celý život s postavami. Zdá sa to ako celá večnosť čítania, no pri tom sa číta úplne sama.

Snaha chrániť prírodu a zmeniť svet k lepšiemu

Postavy v príbehu sa snažia chrániť prírodu a zmeniť svet k lepšiemu. Ochraňujú olivovníky proti postrekom, taktiež sa snažia bojovať proti jedom v potravinách a vyhýbajú sa luxusu, zbohatlíckemu životu, zlému charakteru, ale tento nepretržitý boj ich nakoniec dovedie ku žiarlivosti, drogám a nemravnému životu. A presne na toto sa spisovateľ zameral. Rozoberal životy postáv, ktoré museli riešiť každodenné problémy a rozpory. Nenechajte sa odradiť, aj keď ide o každodenné maličkosti, Paolo je majster slova a dokáže veci opísať tak, že je to veľmi zaujímavé.

Príbehy hrdinov sa zapletú už v mladom veku a aj keď pôsobia ako tí, ktorí sa snažia chrániť prírodu a robiť všetko pre dobro sveta, neminú ich prešľapy a chyby. Dej sa počas celej knihy rozvíja dosť pomaly, príbehy postáv sa nenápadne prelínajú, ale autor drží čitateľa celý čas v napätí, občas nedopovie celú myšlienku, len ju naznačí, no koniec koncov čitateľa stále prekvapí. Ale Paolo je realista. Aj keď veľmi rád využíva fantáziu, stále poukáže na to, že nie všetko v živote sa dá robiť správne. Čítanie tohto príbehu je zábavné, emotívne a rozhojdané, jedným slovom zaujímavé.

Celý príbeh sa rozvíja okolo Teresy a Berna

Ako som spomínala, všetko sa to začne už v mladom veku a Paolo nás hneď na začiatku berie do Apúlii v Taliansku. Prvou postavou je Teresa, ktorá je tam na prázdninách u babičky. Začiatok sa môže zdať klišé, keďže štrnásťročná Teresa sa zamiluje do chlapca od susedov, ktorý žije na statku u svojho strýka. A práve okolo Teresy a Berna sa bude motať celý príbeh. Nie je to vôbec jednoduché a obaja sú úplne z iných rodín a žijú úplne rozdielne životy. Ale aj tak obaja od začiatku vedia, že toto je osudové stretnutie. Celé prostredie, ktoré je v knihe kvetnato opísané, pomôže čitateľovi cítiť to, kde sa príbeh odohráva. Väčšina príbehu sa ďalej odohráva na statku, kde je život v úplnom súlade s prírodou – nepoužívajú sa postreky, umelé hnojivá, neobrába sa pôda. Skrátka, všetko sa necháva na prírodu, tá si stále nájde cestu. Čitateľ sa začne zamýšľať nad tým, ako môže pomôcť prírode a čo môže urobiť pre ochranu našej planéty, pretože to je téma, ktorú každodenne riešime aj v reálnom živote.

Statok je na začiatku plný pohody, ale okolnosti ich nakoniec donútia porušovať pravidlá, ktorými sa chceli riadiť. Bern je proti umelému oplodneniu, no nakoniec bude musieť poľaviť, pretože túži po potomkovi, ale inak ako pomocou lekárov to nepôjde. A v tejto chvíli sme s postavami v Kyjeve, kde Paolo taktiež dokonalo vystihne prostredie, ako keby tam bol čitateľ tiež. Záver príbehu sa odohráva na Islande, kde je nedoriešený osud Berna. Bern je celý život veľmi rozlietaný a aj čitateľovi dochádza, že sa na neho nedá veľmi spoľahnúť.

Paolovi sa podarilo odovzdať myšlienku, na ktorú ešte dlho nezabudnete

Určite máte veľa nezodpovedaných otázok. Teresa sa v mladom veku oddelila od svojej usporiadanej rodiny a začala viesť rebelský život na statku. Spisovateľ poskytol čitateľom príbeh, v ktorom si môžu vyskúšať žiť život s postavami – detailné opisy pomôžu preniesť každého z vás priamo na miesto. Aj keď sa snažíme dosiahnuť v živote všetko podľa predstáv, robiť všetko najlepšie a priniesť si raj na zem, nedá sa to. Veci sa komplikujú, ale dajú sa vždy vyriešiť. Vďaka Požieračom neba dokázal Paolo Giordano svojim čitateľom odovzdať myšlienku, na ktorú ešte dlho nezabudnete.

Martinus – Kniha roka 2019