Romantický triler Podlé úmysly. Strhujúce čítanie na leto

Podlé úmysly patria medzi to najlepšie, čo Sandra Brown napísala. V slovenčine jej v poslednom období vyšli už štyri knihy – Krvavé spomienky, Zrada, Voľný pád a Dokonalá lesť. Teraz teda pribudli Podlé úmysly a rozhodne po nich siahnite.

Emory je mladá pediatrička a maratónska bežkyňa. Rozhodne sa stráviť víkend v horách, aby si upratala myšlienky. Chce byť sama, bez manžela Jeffa, s ktorým sa pred odchodom nepekne pohádala. Keďže to medzi nimi v poslednom čase škrípe, potrebuje si vyčistiť hlavu – má cenu pokračovať v takom manželstve? – a sústrediť sa na prípravu na svoj piaty maratón.

Bežecká trasa cez vysokohorský terén nie je jednoduchá, no Emory je skúsená športovkyňa a má výbornú kondíciu. No Emory zrazu zmizne. Kým sa polícia pustí do pátrania, stopa dávno vychladne a horskú divočinu zahalí hmla a sneženie…

Emoy sa však v jednej chvíli preberie s príšernou bolesťou hlavy v zrube neznámeho muža. Nechce jej prezradiť svoje meno, ale tvrdí, že ju našiel ležať na horskom chodníku v bezvedomí a so zakrvavenou hlavou.

Kto je tajomný neznámy a prečo neodviezol Emory do nemocnice? Bol jej pád nehoda, alebo sa v lese skrýval niekto s podlým úmyslom? Ak bol útočníkom ten záhadný muž, mladá žena nechápe, prečo nedokonal svoje dielo. Alebo sa ju pokúsil zabiť niekto iný, niekto, koho dobre pozná? Komu vlastne môže Emory dôverovať?

Sandra Brown je majsterkou romantických trilerov, po ktorých s chuťou siahajú muži aj ženy. Príbeh Podlé úmysly vás drží v napätí od prvých strán až do prekvapujúceho záveru, pričom najmä v poslednej tretine sa nebudete vedieť odtrhnúť od čítania.

Je to mix detektívky s romantikou a štipkou erotiky. Sandra ponúka niekoľko pohľadov a vy si skladáte celú mozaiku. Opäť pridá agenta FBI, ktorý už roky pátra po akomsi mužovi… Vie výborne skladať puzzle pohnútok a motívov jednotlivých postáv a to je jej najsilnejšia zbraň. Šikovne graduje napätie, chvíľami vás nachytá na hruškách, keď vám predhodí nejakú indíciu…a tá sa ukáže ako nepodstatná, či zavádzajúca.

Začítajte sa do novinky Podlé úmysly:

„Bolí to takto?“ Doktorka Emory Charbonneauová ukázala na kresbu detskej tváre zvraštenej od bolesti so slzami tečúcimi z očí. „Alebo takto?“ Ukázala na iný obrázok zo série karikatúr, na ktorej zamračená tvár znázorňovala len mierne nepohodlie.
Trojročné dievčatko ukázalo na horší z tých dvoch. „To mi je ľúto, srdiečko.“ Emory jej zasunula otoskop do pravého ucha. Dieťa začalo kričať. Obe uši jej vyšetrila tak jemne, ako sa len dalo, a chlácholivo sa jej pritom prihovárala.
„V oboch má silný zápal,“ oznámila vyčerpanej matke.
„Plače, odkedy sa dnes ráno zobudila. Toto je už druhá infekcia uší za toto ročné obdobie. Pri prvej sa mi k vám nepodarilo prísť, tak som ju vzala na pohotovosť. Lekár jej predpísal lieky, dostala sa z toho, ale zápal sa vrátil.“
„Chronické infekcie môžu spôsobiť aj stratu sluchu. Malo by sa im predchádzať, nie ich len liečiť, keď sa objavia. Mali by ste zvážiť návštevu detského otolaryngológa.“
„Skúšala som. Žiadny detský otolaryngológ neprijíma nových pacientov.“
„Môžem ju dostať k jednému z najlepších.“ Neboli to len prázdne reči. Emory si bola istá, že ktorýkoľvek z kolegov by na jej odporučenie pacientku prijal. „Dajme tejto infekcii šesť týždňov, aby sa úplne zahojila, a potom jej dohodnem termín vyšetrenia. Zatiaľ jej dám antibiotiká a antihistaminiká, aby sa jej prečistila tekutina za ušnými bubienkami. Môžete jej dať detské analgetiká na bolesť, hoci keď lieky zaúčinkujú, mala by ustúpiť.
Nenúťte ju do jedla, ale dbajte na to, aby mala dostatočný prísun tekutín. Ak sa to do pár dní nezlepší alebo keby jej stúpla horúčka, zavolajte na číslo na tejto kartičke. Idem na víkend preč, ale bude ma zastupovať iná lekárka. Nepredpokladám, že by sa to prudko zhoršilo, ale keby náhodou, budete v skvelých rukách, kým sa vrátim.“
„Ďakujem, doktorka Charbonneauová.“
Súcitne sa na matku usmiala. „Choré dieťa dá zabrať. Myslite aj na seba a skúste si oddýchnuť.“
„Dúfam, že idete na víkend na nejaké pekné miesto.“
„Chystám sa zabehnúť tridsať kilometrov.“
„To znie ako mučenie.“
Usmiala sa. „Práve o to ide.“
Keď vyšli z vyšetrovne, Emory vypísala recept, doplnila si poznámky do zdravotnej karty dievčatka a podala ju asistentke, ktorá prijímala pacientov. Mladá žena jej oznámila: „Dnes už žiadni ďalší pacienti.“
„Áno, už som na odchode.“
„Upovedomili ste nemocnicu?“
Prikývla. „Áno. Aj recepčnú službu. Na víkend mám oficiálne voľno. Doktorka Butlerová a doktor James majú pacientov?“
„Áno. V ambulancii aj v čakárni.“
„Dúfala som, že ich pred odchodom ešte uvidím, ale nebudem ich vyrušovať.“
„Doktorka Butlerová vám nechala odkaz.“
Podala jej lístoček z bločku s monogramom. Zlom väz! Hlavne nie doslova. Veľa šťastia. Emory lístoček s úsmevom zložila a strčila si ho do vrecka plášťa.
„Doktor James chcel, aby som vám odkázala, že si máte dávať pozor na medvede.“
Lekárka sa rozosmiala. „Vedia ich pacienti, že to v skutočnosti nie sú lekári, ale šašovia? Pozdravte ich odo mňa.“
„Pozdravím. Nech sa vám dobre beží.“
„Vďaka. Uvidíme sa v pondelok.“

Milan Buno, knižný publicista