Knižné novinky

Zariskujú pre šťastnejšiu budúcnosť?

Nádherný príbeh o vášni i povinnosti, o láske i hrozbách.
Príbeh o tom, ako sa Anna a Lucas naučia veriť v samých seba, a že sa oplatí riskovať pre šťastnejšiu budúcnosť.
Láska bez citu je ďalšia vynikajúca regentská romanca obľúbenej spisovateľky. Mary
Baloghová si už získala srdcia desaťtisícok slovenských čitateliek. Vyšli už knihy ako
Žiadosť o ruku, Sobáš z rozumu, Jedna noc lásky, Šteklivé tajomstvá, či Vášeň ako liek.

„Láska bez citu je nádherná, dojímavá romanca, ktorá pohladí srdce každého čitateľa. Nečudo, že Mary Baloghová sa teší popularite po celom svete,“

napísali v Affaire de Coeur.

Lucasa Kendricka, vojvodu Harndona, život naučil, že srdce je človeku iba na príťaž.
Nielenže ho otec odvrhol a matka sa ho stránila, ale zradil ho i starší brat a odmietla
snúbenica. A tak utiekol do Paríža, kde sa stal idolom mladých dám a miláčikom vyššej spoločnosti.

Po desiatich rokoch ho osud prinútil vrátiť sa do Anglicka – stal sa hlavou rodiny, ktorá ho odmietla. Hoci sa netúži s nikým zblížiť, musí sa ujať zodpovednosti za mladších súrodencov, postarať sa o rodinný majetok aj o dediča. Vidina manželstva ho ani trochu neláka, až kým raz večer nezazrie v plesovej sále lady Annu Marlowovú…

„..všimol si, že pleť má jemnú, čistú a zdravú. Pery sa jej zvlnili v úsmeve, oči jej žiarili. Takto zblízka nepredstierala ľahostajnosť. Možno rada flirtuje, ale nie je koketa… Tancovala ľahko, graciózne. Prežívala hudbu a pohybovala sa rytmicky, harmonicky. Nebol to obyčajný tanec, bola to číra radosť, vyjadrenie vnútorných pocitov.“

Začítajte sa do novinky Láska bez citu :

Luke sa díval, ako jeho sestra tancuje a k svojim partnerom aj k iným mladým mužom, ktorí sa s ňou zrejme poznali a prišli sa s ňou porozprávať medzi jednotlivými kolami, sa správa spôsobne. Videl, že Ashley tancoval len jedno kolo a potom zmizol, zrejme v kartárskom salóniku. Samozrejme, aj on tancoval, konverzoval a neodtŕhal pohľad od krstnej dcéry lady Sternovej.
Jedno kolo vynechal a zašiel do kartárskeho salónika – tam zistil, že stávky nie sú vysoké a Ashley vyhráva. A popíja. To nebola dobrá kombinácia. Zistil to dávno na vlastnej koži – nebol by nadobudol majetok, keby nemal rozum, ktorý mu popíjanie zakazoval. Rozhodol sa, že v najbližších týždňoch na svojho brata dohliadne. Jeho pozornosť rozptýlili dvaja džentlmeni, ktorí sa pristavili na kus reči.
Lord Quinn ho našiel v kartárskom salóniku. Na pár minút sa pripojil k ich skupinke, potom položil ruku na Lukovo rameno a nenápadne ho odviedol do plesovej sály.
„Tuším si to užívaš, čo?“ nadhodil. „Poviem ti, videl som, ako sa za tebou obracajú hlavy. To ten vejár – znova.“ Zasmial sa.
„Myslel som si,“ Luke prešiel do ofenzívy, „že ma predstavíte krstnej dcére lady Sternovej, Theo. To je tá staršia? V zelených šatách?“
Výraz potláčaného triumfu na strýkovej tvári vyznel takmer komicky. „Namojveru, chlapče, obával som sa zbytočne. To dievča nevynechalo ani jedno kolo. Takže si si ju všimol?“
„Iba preto, lebo ste sa o nej zmienili,“ zaklamal Luke. „Ak dovolíte, zatancujem si s ňou, Theo – zo zdvorilosti k lady Sternovej.“
V sále sa pripravovali na ďalšie kolo. Luke šiel za strýkom cez sálu k miestu, kde stála lady Sternová so svojimi dvoma zverenkami. Staršia sa prestala ovievať, keď ho zbadala, potom znova začala takmer zúrivo rýchlo mykať rukou. Na okamih sklopila oči, vzápätí ich odvážne zdvihla. Veľké zelené oči zvýrazňovala farba šiat.
„Marjorie moja drahá,“ oslovil ju lord Quinn hlasno, „len sa pozrite, na koho som natrafil v kartárskom salóniku. Pred polhodinou som vám hovoril, že tuším nebudem mať príležitosť prehodiť slovko-dve so svojím synovcom.“
„Harndon,“ lady Sternová sa pôvabne usmiala, „teší ma, že vás znova vidím. Ako dobre, že Theodore prechádzal okolo kartárskeho salónika.“
Veru, pomyslel si Luke, tí dvaja sa naozaj sprisahali. „Madam?“ Uklonil sa jej.
„Smiem vám predstaviť svoju krstnú dcéru?“ spýtala sa lady Sternová. „Lady Anna
Marlowová, dcéra mojej drahej nebohej priateľky grófky Royceovej. A lady Agnes, jej
mladšia sestra. Jeho milosť vojvoda Harndon, Anna.“
Hlboko sa im uklonil a obe mladé dámy urobili pukerlík. Hoci sa uklonil obom, všetku
pozornosť sústredil na staršiu sestru. „Som očarený,“ zamrmlal.
Parížanka by sa cítila polonahá bez hrubej vrstvy kozmetiky a dômyselne umiestnených znamienok krásy. Lady Anna Marlowová nemala nič také. Všimol si, že pleť má jemnú, čistú a zdravú. Pery sa jej zvlnili v úsmeve, oči jej žiarili. Takto zblízka nepredstierala ľahostajnosť. Možno rada flirtuje, ale nie je koketa.
„Jeho milosť sa nedávno vrátila do Anglicka po dlhých rokoch v Paríži,“ vysvetľovala lady Sternová.
„Lady Anna nedávno prišla z vidieka po dlhom smútku za rodičmi,“ vysvetľoval lord Quinn takmer súčasne.
Lady Anna sa naňho usmiala, akoby v živote nesmútila a neprechovávala nijaké trúchlivé
myšlienky.
„Úprimnú sústrasť,“ znova sa uklonil obom sestrám.
„To muselo byť fascinujúce,“ povedala v tej istej chvíli lady Anna dychtivo. Naozaj pôsobila dychtivo.
Usmiala sa. On sklonil hlavu.
Počas uplynulých rokov mal vždy do činenia so ženami, ktoré sa správali rafinovane. Z toho, ako otvorene ho šacovala tá žena a ako sa tešila, že sa ocitla v noblesnom prostredí, sa mu mierne krútila hlava. Na parkete sa tvorili rady na ďalší tanec, chystalo sa kolo ľudových tancov.
„Madam.“ Znova sa uklonil, tentoraz iba lady Anne. „Smiem dúfať, že toto kolo ste nikomu nesľúbili? Smiem mať tú česť odviesť vás na parket?“
„Ďakujem.“ Odpovedala takmer predtým, než dokončil otázku, a zdvihla ruku, aby sa ho chytila. „Ďakujem, vaša milosť.“ Jej úsmev žiaril ako letné slnko.
„Ako dobre,“ počul Luke strýka. „Po tomto kole bude večera.“
Samozrejme, strýko je naslovovzatý dohadzovač. Luke odviedol partnerku na koniec radu dám a postavil sa oproti nej do radu džentlmenov. Hudba spustila.
Tancovala ľahko, graciózne. Bol zvyknutý na graciózne tanečnice. Smotánka si na
gracióznosti dala záležať. No lady Anna Marlowová akoby prežívala tú hudbu a pohybovala sa rytmicky a harmonicky. Nebol to obyčajný tanec, bola to číra radosť, vyjadrenie vnútorných pocitov. A po celý čas, čo tancovala, okrem okamihov, keď ju tanečné figúry zaviedli k iným tanečníkom, mu hľadela rovno do očí a usmievala sa.
Odkiaľ to viem…? pýtal sa sám seba pred koncom kola. Vedel to len preto, lebo aj on na ňu upieral oči. Jej krása a priamosť naňho zapôsobili. Príjemná zmena. Nevedel, koľko má rokov, no odhadoval, že plnoletosť dosiahla už dávnejšie. Zostala na vidieku, lebo smútila za oboma rodičmi. To muselo byť ťažké, najmä ak si boli blízki. Ale odhliadnuc od toho súdil, že nemá veľa skúseností, nevyzerala ako žena, ktorá by v živote veľmi trpela.
A predsa tá jej nevinnosť a jednoduchosť pôsobili v kombinácii s úsmevmi a veselosťou očarujúco. Neľutoval, že strýko ho nakriatol, aby si s ňou zatancoval posledný tanec pred večerou. Už sa tešil, ako sa s ňou porozpráva. Dúfal, že vie konverzovať a že sa nebude len červenať a chichotať, čo bola spoločná črta neskúsených dievčat.

Milan Buno, knižný publicista