Sedem narodeninových listov…ôsmy už nenapíše
Román Sedem listov bol pôvodne inšpirovaný zdrvujúcim súdnym prípadom, o ktorom autorka Sinéad Moriartyová čítala pred pár rokmi. A príbeh tej ženy jej navždy utkvel v pamäti. V tom čase premýšľala, čo by človek urobil, keby…
Sarah je milujúca zamestnaná mama sedemročnej Izzy, manželka oddaného Adama
najlepšia priateľka svojej sestry Mie. Čaká vytúžené druhé dieťa a nesmierne sa naň teší.
Jedného dňa sa Sarah náhle zrúti, upadne do bezvedomia a rodina si musí zvykať na život bez nej. Ako vysvetlia malej Izzy, že jej mama to možno neprežije? A môže prežiť nenarodené dieťatko?
Sarahin stav sa zhoršuje a rodina sa rozháda, nevedia sa dohodnúť, ako ďalej. Mia zájde po veci do Sarahinho domu a nájde tam listy – dokopy sedem, jeden za každý rok Izzinho života. Sarah ich písala vždy pri príležitosti dcérkiných narodenín, akoby sa pripravovala na deň, keď jej nebude môcť sama povedať, ako veľmi ju ľúbi. Kým Mia premýšľa, či sa sestre podarí napísať ôsmy list, rodina je nútená urobiť ťažké rozhodnutie, ktoré im zlomí srdce a navždy ich zmení.
Írska autorka Sinéad Moriartyová si čitateľov aj kritikov získala dojemnými príbehmi o moderných ženách súčasnosti a z jej kníh sa predalo viac ako 700-tisíc výtlačkov v Írsku a vo Veľkej Británii. Taký je aj jej najnovší román Sedem listov o bezpečnom a šťastnom živote, ktorý sa zrazu rozpadne na drobné kúsky. Príbeh, ktorý sa dotkne vášho srdce a v niektorých pasážach vám vyhŕknu slzy z očí. Nádherné a dojímavé čítanie plné emócií.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:
Sinéad Moriartyová je írska spisovateľka, ktorú k tvorbe inšpirovala vlastná mama, autorka kníh pre deti. Jej prvý román The Baby Trail, trpký príbeh páru, ktorý sa pokúša o dieťa, vyšiel v roku 2004. Preložili ho do 25 jazykov.
Sinéad napísala štrnásť románov vrátane The Way We Were, ktorý v roku 2015 získal
ocenenie Irish Book Award za beletriu. Vo vydavateľstve IKAR vyšiel v roku 2018 jej román Dobrá matka.
Začítajte sa do novinky Sedem listov:
Sarah sa usmiala, keď objednali ďalšie dve fľaše vína. Niektorým mamičkám zo školy sa rozviazal jazyk a bolo to mimoriadne zábavné.
„Len počkajte, čo vám poviem.“ Mollina mama sa predklonila a ostatné sa schúlili k nej, napínali uši. Vychutnávala ich pozornosť, na chvíľu zmĺkla, aby dosiahla dramatický efekt, a odpila si vína. „Vedeli ste, že mama Ethana Kennedyho…?“
„Kto je Ethan Kennedy?“ skočila jej do reči Frankova mama.
Mollina mama sa zamračila. Nebola zvyknutá, aby ju prerušovali. Sarah potlačila úsmev. Frankova mama bola nová v ich triede a očividne ešte nepochopila, že Mollina mama je včelia kráľovná. Malo by jej svitnúť, pomyslela si Sarah, lebo Mollina mama má podrezaný jazyk.
„Chodí do inej druhej triedy. Malý, chudý, okuliarnatý,“ odvetila Mollina mama netrpezlivo.
„V každom prípade jeho mama sa minulý týždeň vrátila z práce skôr a našla manžela, ako ho obsluhuje ich brazílska aupairka.“
Okolo stola sa ozvalo híkanie, chichot.
„Čo tým presne myslíš?“ Frankova mama nehrala ich hru.
Sarah sa oprela na stoličke, vychutnávala šou.
„Čo asi myslím? Fajčila mu na tom mramorovom kuchynskom ostrovčeku, ktorým sa večne vychvaľuje.“
„Ach bože!“ Frankova mama ohromene zmĺkla.
„To je hrozné,“ ozval sa súcitný hlas.
„Prosím ťa,“ Sallina mama prižmúrila oči, „mne by neprekážalo, keby niekto iný obslúžil môjho muža. Ušetrilo by mi to námahu.“
Všetky ženy sa rozosmiali a Sarah sa takisto neubránila smiechu, hoci nechcela, aby sa to zmenilo na opité spovede o ich sexuálnom živote. Na to bola príliš triezva.
„Možno by sme to mali dať do zmluvy,“ pokračovala Sallina mama. „Aupairka sa musí
postarať o deti a obslúžiť manžela.“
„Ale no tak, dámy, sex stále môže byť úžasný,“ opito zabľabotala Sadina mama. Sedela oproti Sarah a pila víno ako vodu.
„Páni, tvoj muž musí byť absolútny žrebec.“ Bobbyho mama nedokázala skryť závisť v hlase.
Sarah raz zazrela Sadinho otca pri školskej bráne a vôbec nevyzeral ako žrebec, skôr ako tupý účtovník.
Sadina mama si opovržlivo odfrkla. „Páni, nehovorím o ňom, ale o svojom osobnom
trénerovi. Je to Austrálčan. Poviem vám, dámy, sexuje svetovo,“ vyhlásila.
Ostatné ženy vyvalili oči a ochkali.
„Ako sa volá? A chodí aj na domáce návštevy?“ zakričala mamička z druhého konca stola a všetky sa rozosmiali.
Sarah sa smiala s nimi, ale v skutočnosti bola nesvoja z výmeny týchto súkromných
informácií. Keby ešte niekedy stretla Sadinho otca, cítila by sa hrozne, že vie o
mimomanželských dobrodružstvách jeho ženy. Presne toho sa dnes večer bála. Keďže bola tehotná a nepila, vedela, že to bude ťažké. V takéto večery človek potrebuje pohár vína, aby sa uvoľnil. Koniec koncov ani jedna z týchto žien nebola jej priateľka. Bola to len skupina mamičiek spojených rovnakým menovateľom – ich deti chodili do tej istej triedy.
Sarah si vždy dala záležať, aby sa správala priateľsky, ale nie príliš priateľsky. Netúžila dať sa vtiahnuť do malej kliky a počúvať klebety o iných deťoch a rodičoch. Ako tínedžerka sa nepríjemne popálila. Vedela, aké to je byť členkou skupiny, myslieť si, že sú to vaše priateľky, a byť odvrhnutá, keď sa bývalý frajer jednej z nich rozhodne, že sa mu páčite.
Sarah nemohla za to, že padla do oka Brianovi Morrisseyovi, ale Georgia to znášala veľmi zle. Zrazu padali na Sarahinu adresu štipľavé poznámky, dievčatá vyhlasovali, že je koketa, štetka a zlá priateľka. Georgia a ostatné ju bez dlhých ceremónií odvrhli. Sarah sa v posledný rok na strednej škole ledva vedela dočkať, kedy odtiaľ vypadne. Odvtedy si dávala pozor na ženské skupiny. Kto sa raz popáli, druhý raz si dá pozor.
Videla, ako sa školské mamičky stali najlepšími priateľkami a o pár mesiacov sa priateľstvo skončilo, lebo si uvedomili, že nemajú veľa spoločného. Sarah nemala záujem o také drámy.
Zažila toho dosť ako tínedžerka. Mala priateľky, ale od školských čias si nedovolila zblížiť sa so ženami. Nepotrebovala také pevné ženské puto, lebo mala Miu. Mať takú blízku sestru znamenalo, že sa vždy mala s kým porozprávať, komu sa zdôveriť. Vyrástla s najlepšou priateľkou, tak nebola odkázaná na iné ženy, ktoré nemali sestry alebo ak ich aj mali, nevychádzali s nimi. Ženy potrebujú najlepšie priateľky a Sarah vedela, že má šťastie, že má svoju sestru. Práve na Miu sa obrátila, keď sa k nej Georgia a jej banda správali neznesiteľne.
Mia jej povedala, aby zdvihla hlavu a „kašľala na tie potvory“.
Mollina mama sa zrazu obrátila na Sarah. „Ty musíš mať dobrý prístup ku školským
klebetám. Tvoja sestra je tu učiteľka a zástupkyňa riaditeľky. No tak, Sarah, von s tým.
Šukajú niektorí učitelia s kolegyňami? Ten Grogan vyzerá dobre. Rada by som si s ním
šukla,“ zasmiala sa prehnane hlasno.
Sarah sa trpezlivo usmiala. „Ako viete, Mia je najdiskrétnejšia a najprofesionálnejšia osoba, akú poznám. Nič neviem.“
„Neverím. No tak, nikomu to nepovieme, však, baby?“ Ďobla Sarah do hrude.
Sarah potlačila nutkanie odstrčiť ten prst a ďalej sa usmievala. „Nemám vám čo povedať.
Vážne.“
„S tebou teda nie je sranda.“
„Daj jej pokoj. Šoféruje a my sme opité,“ zasiahla Timova mama a zdvihla pohár smerom k Sarah.
„No prepáč, ja nie som opitá,“ bľabotala Sadina mama.
„Skôr ochromená,“ zamrmlala Mary.
„To je trápne,“ súhlasila Rebecca. „Je hrozne nevychovaná.“
Sarah by dala prednosť opitej Sadinej mame pred týmito dvoma bosorkami, ktoré všetkých a všetko posudzovali. Vstala, že pôjde na toaletu. Bolo načase odísť, prv než sa ženy začnú správať dôvernejšie a odsudzovať ľudí. Netúžila vedieť o ich súkromnom živote a nemala v úmysle diskutovať o svojom. A nechcela vidieť, ako niekoho, kto priveľa vypil, odsudzujú svätuškárky.
Kľučkovala cez prehnane vyhriatu reštauráciu do útočiska toaliet. Bolo tam prázdno a okno v kúte bolo otvorené, takže sa konečne mohla nadýchnuť. Už to naozaj potrebovala.
Ošpliechala si červené líca vodou, šla do kabínky a zamkla dvere. Hoci bola len v jedenástom týždni tehotenstva, mechúr jej už robil problémy. Zapínala si nohavice, keď začula, že sa otvárajú dvere a ozývajú sa hlasy.
„Páni, je taká opitá, až je to hanba. Keď sa zajtra preberie, zomrie. To si fakt myslí, že
padneme na riť, lebo šuká s Austrálčanom o polovicu mladším?“
„Určite od neho chytí tripla.“
Sarah zvraštila tvár, ľutovala Sadinu mamu. Preto nikdy neposkytovala súkromné informácie – nechcela dať ľuďom dôvod, aby o nej klebetili.
„Ako sa drží Rebecca?“
„Pravdupovediac, nie som šťastná z ich triedy.“
Sarah spoznala tie hlasy. Boli to Myina a Rebeccina mama. Patrili k mamičkám, ktoré boli prehnane ambiciózne a tlačili na svoje deti, aby boli najlepšie. Obe dievčatká boli preťažené a stále vyzerali vyčerpané.
„Prečo?“
„Lebo tá Izzy brzdí celú triedu.“
Sarah stuhla.
„Myslíš?“
„Jasné. Je najmladšia a najhlúpejšia. Mala by chodiť o triedu nižšie. Rebecca hovorí, že vždy má problémy s počtami a zdržuje triedu. Je to absurdné.“
„Keď už o nej hovoríš, Mya spomínala, že Izzy číta Tajnú sedmičku. No povedz! Mya to čítala pred dvoma rokmi. Očividne nie je práve najmúdrejšia.“
Sarah sa zježili všetky chlpy na tele. Dych sa je zrýchlil a bolo jej na vracanie.
„Zdržuje slečnu Dixonovú, lebo je brzda. Rebecca vravela, že je to decko. Očividne je
nezrelá. Chcela som sa o tom porozprávať s riaditeľkou, ale potom som si uvedomila, že zástupkyňa riaditeľky je Izzina teta, čo znamená, že nemáme nádej, aby ju preradili.“
„Len ak sa spojíme s niekoľkými ďalšími mamičkami. Ak sa nás posťažuje päť alebo šesť, môže to zabrať. Budú nás musieť vypočuť. Nemôžeme dopustiť, aby naše deti brzdilo decko s nízkym IQ. Je mi jedno, kto je jej príbuzná.“
„Máš pravdu. Čo keby som založila skupinu na WhatsApp, pozvala do nej iné mamičky a uvidíme, čo ony na to. Hodím reč s…“
Sarah prudko otvorila dvere na kabínke, až narazili do steny. Obe ženy sa zvrtli a civeli na ňu s otvorenými ústami.
Milan Buno, knižný publicista
