Hercule Poirot a jeden z jeho najťažších prípadov

Pri príležitosti storočnice tvorby legendárnej Agathy Christie a stých „narodenín“ jej nemenej legendárneho hrdinu – geniálneho súkromného detektíva Hercula Poirota – vychádza známy detektívny román Mačka medzi holubmi v novom vydaní. A s ešte krajšou obálkou.

„Čítať to najlepšie od Agathy Christie
je ako sledovať bezchybnú prácu jemného mechanika.“

The New York Times

Tesne pred vypuknutím prevratu v štáte Ramat na Blízkom východe princ Ali Júsuf zverí svojmu pilotovi a blízkemu priateľovi Bobovi Rawlinsonovi rodinné drahokamy v hodnote takmer milión libier v nádeji, že sa mu podarí zariadiť ich prevoz do Anglicka. Bob sa o to postará, no skôr než vzácny balíček dorazí na miesto určenia, obaja muži sú mŕtvi – zahynú pri leteckom nešťastí.

Onedlho dôjde na prestížnej dievčenskej škole Meadowbank k záhadnej vražde učiteľky, a keď vzápätí vrah udrie znovu, vystrašená študentka Julia Upjohnová sa obráti na Hercula Poirota s prosbou o pomoc. Odhalila totiž čosi znepokojujúce a právom sa obáva o vlastný život.
Slávny belgický detektív sa tak ocitne pred úlohou vyriešiť jeden z najťažších prípadov svojej dlhej a mimoriadne úspešnej kariéry…

Mačka medzi holubmi z vydavateľstva Slovenský spisovateľ je skvelá poirotovka. Príbeh o tajomnom vraždení učiteliek v prestížnej škole, kam nie je jednoduché umiestniť svoje dieťa… Preto riaditeľka robí všetko pre to, aby bol vraj čo najskôr dolapený. Veď ide nielen o životy ľudí, ale aj o osud celej dievčenskej školy…
Zaujímavé je prepojenie s nedávnou revolúciou, prevratom na Blízkom východe. A hrá sa o väčšie bohatstvo, ako si kto vie predstaviť.

Začítajte sa do knihy Mačka medzi holubmi:

PROLÓG
LETNÝ SEMESTER

V škole Meadowbank prebiehal otvárací deň letného semestra. Popoludňajšie slnko svietilo na širokú štrkovú príjazdovú cestu k budove. Dvere hlavného vchodu boli pohostinne otvorené dokorán a v nich, obdivuhodne zladená s ich georgiánskymi rozmermi, stála slečna Vansittartová s dokonalým účesom a v bezchybne ušitom kostýme.
Niektorí menej informovaní rodičia ju pokladali za slávnu slečnu Bulstrodovú, nevediac, že slečna Bulstrodová má vo zvyku utiahnuť sa do akejsi najsvätejšej svätyne, kam malo prístup iba niekoľko vyvolených a privilegovaných.
Po boku slečny Vansittartovej stála príjemná a skúsená slečna Chadwicková, ktorá sa
venovala trochu iným otázkam a natoľko zosobňovala Meadowbank, že si bez nej nevedel nikto školu predstaviť. Veď k nej aj vždy patrila. Slečna Bulstrodová a slečna Chadwicková založili školu spolu. Slečna Chadwicková nosila cviker, trochu sa hrbila, staromódne sa obliekala, vyjadrovala sa s prívetivou neurčitosťou, a okrem toho bola skvelá matematička.

V budove sa ozývali vľúdne slová a frázy na uvítanie z úst slečny Vansittartovej.
„Vitajte, pani Arnoldová! Tak čo, Lydia, ako sa ti páčila okružná plavba za helénskymi
pamiatkami? Taká úžasná príležitosť! Máš nejaké pekné fotografie?“
„Áno, lady Garnettová, slečna Bulstrodová dostala váš list týkajúci sa výtvarnej výchovy a všetko je zariadené.“
„Ako sa máte, pani Birdová…? Viete, myslím, že slečna Bulstrodová nebude mať dnes čas to s vami prebrať. Ale keby ste sa chceli o tom pozhovárať, slečna Rowanová je niekde nablízku.“
„Presťahovali sme ťa do inej spálne, Pamela. Budeš bývať v zadnom krídle pri jabloni…“
„Áno, lady Violet, počasie bolo túto jar naozaj hrozné. Toto je váš najmladší? Ako sa voláš?
Hektor? Máš pekné lietadlo, Hektor.“

„Tre`s heureuse de vous voir, Madame. Ah, je regrette, ce ne serait pas possible, cette apre`s-midi. Mademoiselle Bulstrode estellement occupée.“

„Dobrý deň, pán profesor. Podarilo sa vám vykopať ďalšie zaujímavé veci?“
V malej miestnosti na prvom poschodí písala Ann Shaplandová, sekretárka slečny
Bulstrodovej, rýchlo a bezchybne na písacom stroji. Ann bola pôvabná tridsaťpäťročná žena s vlasmi, čo jej krášlili hlavu ako čierna saténová čiapka. Keď chcela, vyzerala príťažlivo, ale život ju naučil, že húževnatosťou a schopnosťami často dosiahne viac a vyhne sa trápnym nepríjemnostiam. V tejto chvíli sa sústreďovala len na to, aby bola dokonalá, aká má byť sekretárka riaditeľky slávnej dievčenskej školy.
Z času na čas, keď vkladala do stroja ďalší papier, vyzrela von oknom a so záujmom
pozorovala prichádzajúcich. Preboha! začudovala sa v duchu. Netušila som, že v Anglicku je ešte toľko osobných šoférov! Potom sa nevdojak usmiala, keď odplával majestátny rolls a na jeho mieste zastal malý ojazdený austin. Vystúpil z neho utrápený otec s dcérou, ktorá vyzerala oveľa pokojnejšie ako on.
Keď neisto zastal, z budovy sa vynorila slečna Vansittartová a ujala sa ho.
„Major Hargreaves? A toto je Alison? Prosím, poďte dnu. Rada by som vám ukázala
Alisoninu izbu. Ja…“
Ann sa uškrnula a písala ďalej. Stará dobrá Vansittartová, vynikajúca náhradníčka, pomyslela si. Vie napodobniť všetky ťahy riaditeľky Bulstrodovej. Jednoducho je dokonalá!
Obrovský, takmer neuveriteľne honosný cadillac nastriekaný malinovočerveným a azúrovo belasým lakom opatrne vkĺzol (vzhľadom na svoju dĺžku) na príjazdovú cestu a zastal za starodávnym austinom ctihodného majora Alistaira Hargreavesa.
Vodič vyskočil z auta a otvoril dvere. Vystúpil mohutný bradatý počerný muž vo voľnom plášti z ťavej srsti, za ním žena oblečená podľa poslednej parížskej módy a nakoniec štíhle tmavovlasé dievča.
To bude asi tá princezná Akosavolá, pomyslela si Ann. Neviem si ju predstaviť v školskej uniforme, ale zajtra ten zázrak azda uvidíme…
Pri tejto príležitosti sa okrem slečny Vansittartovej zjavila aj slečna Chadwicková.
Odprevadia ich na audienciu, usúdila Ann.
Vzápätí si pomyslela, že napodiv nikomu sa nežiada žartovať o slečne Bulstrodovej. Slečna Bulstrodová je niekto.

Milan Buno, knižný publicista