Krimi / detektívky

Vyvraždená rodina, zmiznuté dievča…a čas sa kráti

Dávaj na mňa pozor je už deviata kniha v sérii s D.D. Warrenovou, ale môžete pokojne začať touto, ak ste nečítali predchádzajúce. A určite si ju rýchlo obľúbite. Pretože Lisa Gardnerová píše naozaj vynikajúce krimitrilery!
Ako povedala iná svetoznáma autorka trilerov Tess Gerritsenová:

„Zložité miesto činu, zmiznuté dievča a tikajúce hodiny: nikto nenapíše strhujúcejší triler, pri ktorom netrpezlivo obraciate stranu za stranou.“

V jeden jesenný deň sa ocitneme v Bostone, kde dôjde k chladnokrvnej vražde štyroch členov rodiny v ich vlastnom dome. Najstaršia dcéra, šestnásťročná Roxanna, je po tomto zločine stále nezvestná. Svedkovia tvrdia, že krátko pred streľbou vzala na prechádzku dva rodinné psy. A teraz je otázkou, či len mala šťastie a podarilo sa jej ujsť? Alebo ju vrah uniesol a teraz ju niekde mučí, zneužíva, možno už je mŕtva…

Na scénu prichádza skúsená detektívka D. D. Warrenová, ale tiež Flora Danová, ktorá prežila osobnú tragédiu a stala sa znej akási samozvaná vyšetrovateľka, niečo ako pomstiteľka. Obidve sa pustia do pátrania, nesedia im viaceré veci, záhadou je aj samotné vyvraždenie rodiny, ktorá nemala najlepšiu minulosť, ale v poslednom období akoby sa dostali už na tú správnu cestu.

Vyšetrovanie pokračuje a D.D. s Florou spoja sily, hoci každá má o spravodlivosti inú
predstavu. Musia však vyriešiť prípad plný rodinných tajomstiev a pochopiť význam stôp, čo za sebou zanechalo mladé dievča.
Práve Roxanna je dôležitým ohnivkom v celom príbehu, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:

Lisa Gardnerová je autorkou takmer dvadsiatky bestsellerov. Jej úspešná séria s detektívkou D. D. Warrenovou obsahuje aj trilery Ničoho sa neboj, Milujem ťa viac, Chyť ma a Nájdi ju či The Neighbor, ktorý získal ocenenie za najlepší medzinárodný triler roka. Hoci Lisa vyzerá krehko, jej trilery vôbec nezaostávajú za jej mužskými konkurentmi. Nájdete v nich množstvo akcie, napätia, mrazivú brutalitu. A neraz tam primieša aj lásku a romantiku – napokon, Lisa pred trilermi začínala ako autorka romantických príbehov pod
pseudonymom Alicia Scott.

Lisa Gardnerová / Foto: babelio.com

Začítajte sa do novinky Dávaj na mňa pozor :

Po roku sa Sarah najviac pamätala na to, že ju prebudil chichot.
„Pst! Nie tak nahlas! Moje spolubývajúce neznášajú, keď si domov vodím chlapcov. Tie suchárky sa potrebujú vyspať do krásy.“
„Takže nesmiem vydávať zvuky? Napríklad takéto?“ Ktosi pred Sarahinými dverami zavyl ako vlk.
Ďalší chichot. Potom sa ozval dupot, keď niekto, pravdepodobne Heidi, narazil do
konferenčného stolíka, pohovky a nakoniec do stojacej lampy.
„Ach,“ šťastne vydýchla Heidi. „Aj tak nebudeme úplne potichu. Rada pritom kričím a som na to hrdá.“
„Vedel som, že som si pri bare vybral správne,“ odvetil mužský hlas. „Mám rád dievčatá, čo kričia. Vždy som mal.“
Ďalšia dávka chichotu, ďalší dupot.
Sarah zastonala, prevalila sa na úzkom matraci tvárou nadol a zakryla si hlavu vankúšom.
Nepochybovala, že Christy a Kelly na druhej strane steny urobili to isté. Heidi Raepurová sa k nim v tomto byte pridala na poslednú chvíľu. Ako kamarátka kamarátky kamaráta sa kvalifikovala najmä tým, že bola ochotná priplatiť si za vlastnú izbu. Sarah, Christy a Kelly, ktoré sa poznali od prvého ročníka na výške, naozaj túžili po tomto trojizbáku. Nachádzal sa v pešej vzdialenosti od Boston College, mal arkierové okná, podlahu z tvrdého dreva a ozdobné lišty. Keď doň Sarah prvý raz vošla, cítila sa ako dospeláčka. Už žiadna minichladnička, žiadna internátna kutica, v ktorej sa dá len stáť. Už nijaký holý matrac, o ktorý sa musí deliť s dvoma mladšími súrodencami v preplnenom prenajatom brlohu.
Dlhé ponocovanie nad knihami, kým sa zvyšok jej priateľov zabával na večierkoch alebo opakoval drogami napáchané chyby svojich rodičov, sa konečne vyplatilo.
To bol ďalší dôvod, prečo sa ihneď zamilovala do tohto svetlého bytu – po detstve, keď sa musela ustavične o niečo deliť, jej toto miesto ponúklo taký luxus, aký si doteraz ani nedokázala predstaviť: vlastnú izbu. Sarah neprekážalo, že sa do nej zmestil nanajvýš jeden širší matrac – v skutočnosti to bola skôr komora než spálňa. Podnikavý majiteľ ju pravdepodobne prestaval, aby mohol za pôvodne dvojizbový byt pýtať cenu ako za trojizbový. Neveľká miestnosť však vyhovovala jej rozpočtu. Christy s Kelly si rozdelili najväčšiu izbu a bláznivá nezaujímavá Heidi zaplatila za druhú hlavnú spálňu, a tak všetky boli spokojné. Najmä Sarah, skrytá vo svojom miniatúrnom kúsku raja.
Až na noci, ako bola táto.
Ďalšie nárazy do nábytku, potom stony. Preboha, vari Heidi nemá nikdy dosť?
Do ticha zaznel zvláštny škrabot.
„Počkaj.“ Heidi sa trochu začkalo a od námahy lapala dych.
Sarah prevrátila oči a pritiahla si vankúš viac na uši.
„Počkaj… to nechcem… Nie!“
Sarah sa rýchlo posadila, keď sa bytom rozľahol Heidin výkrik. Hlasný, prenikavý a…
Môžu mať výkriky nejakú príchuť? Môžu chutiť ako oheň? Popol? Červené škoricové
cukríky, ktoré si Sarah ako malá s obľubou rozpúšťala na končeku jazyka?
A čo farbu? Zelený a zlatý chichot, purpurový a modrý smiech. Alebo rozžeravená biela.
Taká jasná, že vám vypáli oči, oškvŕkne chlpy na rukách? Farba príliš žiarivá na to, aby
patrila do prírody, farba prenikajúca priamo do jadra.
Presne taká bola farba Heidinho výkriku. Rozžeravená biela.
Prenikol cez tenké steny a hrozilo, že rozbije sklo v oknách. Ten výkrik otriasol Sarah až do špiku kostí a donútil ju sadnúť si.

Milan Buno, knižný publicista

(Visited 37 times, 1 visits today)