Pekelný raj. Nespútaná, divoká a nádherná Afrika

Vydajte sa na potulky africkou divočinou so slovenským cestopisom Pekelný raj. Jeho autorom je skúsený novinár, karikaturista a cestovateľ Mikuláš Sliacky. V jeho cestovateľských príbehoch cítiť skúseného a vypísaného autora, ktorý zaujímavo popisuje krásy a jedinečnosť jedenástich afrických krajín.

„Som rád, že som niečo stihol, že sa mi podarilo prejsť za poznaním a dobrodružstvom všetky kontinenty okrem Antarktídy. Ale jeden kontinent milujem nadovšetko a stále sa tam vraciam. Je to Afrika. O nej som napísal a nafotil túto knihu,“

píše M.Sliacky.

V knihe nájdete 11 afrických krajín od Etiópie a Džibutska, cez Rwandu, Keňu, Tanzániu, Namíbiu, Zanzibar až po Ugandu, Botswanu a Zambiu. Ku každej krajine krátke príbehy, úžasné zážitky ako najväčšie putovanie štvornožcov na svete, Masajovia, bečuánske slony a ich ochranársky cit pre rodinu, najväčší sopečný kráter
na svete, alebo ak máte radi skupinu Queen, na Zanzibare je vyhľadávaná štýlová reštaurácia Fredieho Mercuryho.

Pozrite si video – M.Sliacky o knihe Pekelný raj:

Sliacky píše o Afrike, najmä čiernej, na juh od Sahary. O jej stále ešte nespútanej prírode a živloch, o divo a slobodne žijúcich zvieratách, o obdivuhodných, krásnych ľuďoch a ich spôsobe života, ktorý sa snažia uchovať.

• O starobylých kultúrach Krovákov a Pygmejov, o ktorých vieme máločo, o prastarom kresťanstve etiópskych Amharov.

• O rastafariánoch s dredmi, o nevrlých kočovných Afaroch, ktorých psy vedia v nekonečnej púšti nájsť vodu.

• O vymierajúcich horských gorilách na úbočí sopky, ku ktorým pocítite príbuzenský vzťah.

• O slonoch v delte Okawango, čo utvoria okolo spiaceho sloníčaťa nepreniknuteľnú hradbu.

• O hyenách, levoch a ich vzájomnej nenávisti.

• O kmeňoch na rieke Omo, kde chlapi a ženy žijú oddelene, mladí muži behajú po chrbtoch býkov, pasú ovce nahí, namiesto odevu majú na pleci samopal a ideálom ženskej krásy je tanier v ústach.

Kniha Pekelný raj z vydavateľstva Ikar má malý formát a je plnofarebná, pretože obsahuje množstvo nádherných fotografií. Ku každej krajine je na začiatku malý infoblok, z ktorého sa dozviete zaujímavé fakty alebo pikošky.

Prečítajte si krátky úryvok z knihy Pekelný raj :

Zem divých včiel a krásnych ľudí

Plavíme sa v člne po jazere Chamo. Jazero je zároveň národným parkom. Na pobrežných stromoch sedia orliaky jasnohlasé s bielou hlavou, na hladine sa hojdajú kŕdle pelikánov, vo vode po pás sa brodia rybári a naťahujú siete. Dianie sledujú z brehu nehybné šesťmetrové krokodíly. ,,Aha, hippo,“ ukazuje Fkadu, kormidelník nášho člna na široké chrbty skupiny hrochov pred nami. A zakeruje k nim.

Kým sa človek dostane z metropoly Addis Abeba k jazeru Chamo neďaleko mesta Arba Minch na juhu Etiópie, musí toho veľa preskákať. Sprvoti si povie – no veľký strach, päťsto kilometrov dobrým terénnym autom nemôže byť problém. Keď pôjdeme päťdesiatkou, za dákych desať-dvanásť hodín sme tam, nech sú cesty akékoľvek.

Ono sa to zdá, veď cesta je väčšinou asfaltka. Lenže asfalt trvá vždy tak kilometer-dva a potom príde dvesto metrov tankodrómu, kde sa dá jazdiť iba krokom. Ak teda nechcete uviaznuť v jame neznámej hĺbky, naplnenej nočným lejakom. Za jamami sa zjaví znova asfalt a nádej, ale po kilometri príde pre zmenu potok, zarezaný hlboko do podložia. Vedú cezeň štyri mosty vedľa seba, ale zjazdný je len jeden, aj to s najväčšou opatrnosťou. Potom znova asfalt. Ale len čo sa rozbehnete, po celej šírke cesty sa tmolí a postáva stádo kôz, oviec a kráv.
Pastier sedí v tieni pod stromom, veselo vám kýva a dvíha nad hlavu zviazaného kohúta, že či si ho nechcete kúpiť na obed. Môžete sa na neho hnevať?

,,David, máš božiu trpezlivosť,“ hovorím etiópskemu vodičovi nášho džípu, keď pomaly a opatrne kľučkuje pomedzi ten zverinec alebo ho radšej obchádza cez priekopu. ,,Nuž, za zabité jahňa zaplatíš 2 000 birrov, to je 70 dolárov, žiadna maličkosť,“ odvetí mi chlapík s dredovým účesom à la Lenny Kravitz. ,,Utiecť niet kam, vidia ťa, bolo by zle-nedobre…“

O čom David vraví, plne pochopím až neskôr, v divokejších pomeroch údolia Omo, kde nahí pastieri nosia na pleci samopaly kalašnikov… Tí civilizovanejší majú síce iba palice a mačety, ale zahrávať sa s nimi neradno.

Milan Buno, knižný publicista