INAQUE – literatúra nemainstreamovej kultúry pre slovenských čitateľov

Robíme to „inaque“

Na slovenskom knižnom trhu nenájdeme veľa vydavateľstiev so snahou prinášať predovšetkým literatúru z nemainstreamovej kultúry, ktorá v našom čitateľskom priestore absentuje, alebo k nám preniká len minimálne. Významné miesto na tomto poli publikačnej činnosti nepochybne patrí vydavateľstvu Inaque. Už samotný názov nám napovedá, že sa prezentuje inakosťou. Od svojho vzniku v roku 2012 sa orientuje na prekladovú literatúru súčasných európskych a amerických autorov, predovšetkým autoriek.

Ja osobne považujem za veľmi sympatické, že pri drvivej väčšine titulov od Inaque čitatelia nájdu meno autorky/autora prekladu priamo na obálke knihy a nie sú odkázaní hľadať ho medzi drobnými písmenkami v úvode, či závere knihy. Prekladateľ/-ka síce nie je primárnym autorom knihy, ale je mostom medzi autorom a čitateľom. Sprostredkúva jeho myšlienky a názory cez zrkadlo kultúrneho kontextu. Bez neho môže byť aj jednoduchý vtip, na ktorom sa bavia vaši priatelia doma neľahkým rébusom pre cudzinca, ktorý zmýšľa v mantineloch vlastného kultúrneho kontextu. Preto sa stotožňuje s tým, že meno prekladateľky, či prekladateľa zaslúžene patrí na obálku knihy.

Prekladateľkou vo vlastnom vydavateľstve

Aňa Ostrihoňová. Je veľmi nepravdepodobné, že by toto meno ušlo pozornosti čitateľov Inaque. Stretneme sa s ním na viacerých obálkach titulov. Aňa vyštudovala žurnalistiku, literatúru a má doktorát z prekladateľstva. Obľubuje knihy z oblasti, ktorú by podľa jej slov v USA nazvali Cultural studies, čo je aj dôvodom, prečo rada prekladá eseje a memoáre, kultúrnu kritiku a reflexiu. Okrem množstva kvalitných prekladov je aj samotnou zakladateľkou vydavateľstva, ktoré založila po návrate domov. V zahraničí, ktoré bolo nepochybne bohatým zdrojom literatúry, na ktorej nasledovne postavila svoj knižný projekt, prežila časť svojho života. Ako sama tvrdí, bola to veľká zhoda náhod, situácií, ktoré prišli bez jej pričinenia, takže by považovala za zavádzanie, keby hovorila v súvislosti s ideou vydavateľstva o nejakom dlhodobom sne preklopenom do reality.

O jej pohľade na feminizmus a iné témy, ktoré dnes hýbu spoločnosťou sa môžete dočítať v tomto skvelom rozhovore, v ktorom Aňu vyspovedala Lucia Hirko .

Jasná koncepcia edícií

Tituly vychádzajú v štyroch edíciách: Apostrof, La Pomme, Pandora a Short. Najväčšie množstvo titulov vyšlo v edícii Pandora, ktorá je venovaná súčasnej literatúre spracúvajúcej ženskú skúsenosť vo forme románov, poviedok a memoárov. Určite vám nemusím predstavovať taliansku autorku Elenu Ferrante, ktorá sa dostala do širšieho slovenského povedomia najmä Neapolskou ságou a stala sa tak najpredávanejšou autorkou vydavateľstva. Short obsahuje poviedky, novely a experimentálnejšie žánre. V La Pomme nájdeme eseje, úvahy a rozhovory. Apostrof predstavuje ocenené romány a takzvanú modernú klasiku. Zo siedmich románov Michela Houellebecqa vyšli doposiaľ v tejto edícii dva, no fanúšikovia francúzskeho spisovateľa sa už teraz môžu tešiť na čerstvú novinku Sérotonín, ktorá vyjde v slovenskom preklade koncom mája.

V spomínaných edíciách nájdeme aj autorky a autorov, ako Lucia Berlin, Adam Phillips, Roberto Bolaňo, Mariateresa Di Lascia, či Susan Faludi. Aňa je hrdá na to, že ich diela vyšli práve pod hlavičkou Inaque, pretože v „inaquom“ prípade by s veľkou pravdepodobnosťou chýbali v domácej literárnej sfére.

Vizuálna identita, ako cesta k dôvere čitateliek a čitateľov

Každá kniha si zaslúži obal, ktorý ju vystihuje. Počas takmer troch rokov príjemne strávených medzi policami kníh, som si často všímal aj vizuálnu stránku jednotlivých titulov. Dnes je vo všeobecnosti vizuál publikácií často postavený na peknom lesklom prebale, ktorý má nepochybne svoj praktický, ale predovšetkým marketingový účel. Na druhej strane nesprávne zvolený, alebo dokonca „odfláknutý“ obal dokáže čitateľa odradiť.  To však nie je prípad kníh Inaque, sú jednoducho „inaque“. Kvalitná pevná väzba bez nutnosti prebalu a grafické prevedenie špecifické pre každú knihu, no zároveň jednotný vizuálny rukopis. Sú to knihy, ktoré doma neuložíme na policu medzi nablýskané bestsellery, ale o kúsok vyššie, do esteticko-intelektuálneho neba.

Na moju otázku, či je ambíciou Inaque prinášať nie len literárnu, ale aj vizuálnu kvalitu, Aňa odpovedala takto:

„Samozrejme, záleží mi na tom, aby knihy dobre vyzerali a príjemne sa čítali. Vkus je však veľmi subjektívnou kategóriou, preto ma vždy teší príjemná spolupráca s grafičkami a grafikmi, ako aj pozitívna odozva od čitateľskej komunity. Od začiatku som chcela čitateľom a čitateľkám komunikovať, že značke Inaque môžu dôverovať a môžu sa spoľahnúť na to, že moja predstava vydavateľstva je projekt s dlhodobou víziou. Práve vizuálna identita, ako aj napĺňanie koncepcie jednotlivých edícií k vytváraniu takejto dôvery napomáhajú.“

Logo inšpirované vernou spoločníčkou – čiernym psíkom

Mojej zvedavosti samozrejme neušlo ani ilustrované logo Inaque a na otázku, čo predstavuje a ako vzniklo som dostal túto odpoveď:

„Väčšina slovenských vydavateľstiev používa v logu písmenko, keďže som sa chcela odlíšiť, poprosila som akademického maliara Zbyněka Prekopa, aby mi nakreslil čitateľku v spoločnosti. Inšpiroval sa mojou reálnou spoločníčkou – čiernym psíkom. Takto na výletoch do knižného sveta človek nikdy nie je sám.“

V roku 2019 môžeme očakávať…

Už o niekoľko dní môžeme očakávať Sprievodcu strácaním sa. Autorkou je Rebecca Solnit. Apríl okorení Spev duchov od Jesmyn Wardovej a v máji vyjde už spomínaný román Michela Houellebecqua Sérotonín. Na listy, eseje a rozhovory sa môžu tešiť aj fanúšičky a nadšenci Eleny Ferrante. Vyjdú aj memoáre Lucie Berlin a na jeseň sa chystá prvá časť trilógie Virginie Despentes s názvom Vernon Subutex.

Ambícia zachovať špecifický charakter vydavateľstva aj do budúcna

Aj napriek tomu, že idea vlastného vydavateľstva nebola vôbec v pôvodných Aniných plánoch, považuje to, čo robí za veľmi príjemný životný štýl, za ktorý je vďačná, pretože môže robiť to, čo ju baví a napĺňa. Čo sa týka jej plánov s vydavateľstvom do budúcna, nad žiadnym rozširovaním na úkor kvality neuvažuje, skôr by chcela naďalej prinášať pre slovenských čitateľov literatúru a myslenie z nemainstreamovej kultúry, ako aj „zabudnuté“ texty z druhej polovice dvadsiateho storočia, ktoré sú veľmi aktuálne napriek tomu, že v čase ich vydania ich zatienilo množstvo vtedy módnych titulov.

Nie nadarmo sa vydavateľstvo volá Inaque.