Slovenské vydavateľstvá

ABSYNT – reportážna literatúra pod jednou strechou

Nie je absint ako Absynt

Predstavte si, že je rok 2015. Nedávno ste objavili nové vydavateľstvo, ktoré prináša reportážnu literatúru. Je piatkový večer a vy vediete s priateľmi príjemnú debatu o knihách. Skvelé knižné tipy sa striedajú s odporúčaniami obľúbených vydavateľstiev. Zrazu ten introvert vo vás akoby ani neexistoval a o svoje tipy, postrehy sa chcete veľkodušne podeliť aj vy. Debatu teda doslova pretnete vetou: Ja mám najradšej Absynt! Dialógy stíchnu, vidíte len niekoľko nechápavých pohľadov a kamoš s najväčším zmyslom pre humor vás vráti naspäť do reality slovami: Super, že už vieme čo rád/-a piješ, ešte nám povedz, čo rád/-a čítaš.

Police plné Absyntu.
Foto: instagram @alexandra.jurisova

Ak takúto debatu vediete s milovníkmi kníh dnes, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že sa debata ešte viac rozvinie a miesto nechápavých pohľadov dostanete ďalšie knižné tipy.

Z Poľska na Slovensko

Len pred niekoľkými dňami oslávilo vydavateľstvo Absynt krásne 4 roky. Na slovenskom knižnom trhu je presne od 20. marca 2015. Ide teda o pomerne mladé vydavateľstvo, ale nepochybne so zaujímavým príbehom a veľkou základňou fanúšikov. Na začiatku celého tohto príbehu stoja Juraj Koudela a Filip Ostrowski, ktorí tejto myšlienke vdýchli život.

Víkend za dverami. (zľava Juraj Koudela, Ján Púček a Filip Ostrowski)
Foto: instagram @vydavatelstvo_absynt

Juraj prepadol reportážnej literatúre pred niekoľkými rokmi, keď sa mu dostali do rúk knihy reportéra Pawła Smoleńského. Podľa jeho slov to bola láska na prvý pohľad i akési znovuobjavenie bohatého sveta poľskej literatúry. V Poľsku, kde je reportážna literatúra veľmi silná žil a pracoval niekoľko rokov. Tam sa zoznámil s Filipom, ktorý pochádza z Poľska a dnes žije v Krakove. Jemu tento literárny žáner zachutil kedysi dávno na dovolenke pri Baltskom mori. Bola to Futbalová vojna Ryszarda Kapuścińského, ktorú potajomky vytiahol rodičom z kufra. Ani jeden z nich predtým nepracoval v knižnej či kultúrnej sfére, ale práve ich stretnutia a debaty po práci končili pri reportážnej literatúre, ktorú mali obaja radi. Viac o týchto knihách chceli povedať aj kamarátom na Slovensku, no keďže každá kniha je napísaná osobitým štýlom, napadlo im, že by ich začali prekladať do slovenčiny a priviedli aj k nám žáner, ktorý bol u našich severných susedov tak rozšírený a populárny.

Spopularizovali silný žáner a dali mu kontinuitu

Neprišli však s niečím úplne novým, čo by u nás neexistovalo. Tento literárny žáner tu bol, a nie len posledných pár rokov. Vhodným príkladom sú napríklad autori Ladislav Mňačko či Eugen Gindl, ktorého skvelé texty z rokov 1971-2004 priviedli k reportážnej literatúre redaktora a editora vydavateľstva Absynt Jána Púčeka. Avšak do vzniku vydavateľstva na našom knižnom trhu jednotná koncepcia reportážneho žánru prakticky neexistovala. Slovami Sone Balážovej:

„Spopularizovali sme ho a začali vydávať kontinuálne. Ľudia si začali zvykať, že chcú čítať reportáže a nemyslím tým len naše knihy. Ono to u nás(na Slovensku) nejakým spôsobom fungovalo, možno to predtým nikto tak nepomenoval, ale priniesli sme sem túto ideu a funguje to. Teší nás, že sme boli tou hybnou silou a je veľmi dobre, že ľudia začali čítať reportážnu literatúru. Pociťujeme podporu od čitateľov a to je na nezaplatenie.“

Foto: instagram @moskwhich
Foto: instagram @the_only_patricia
Foto: instagram @dominickacita.sk

Soňa je ďalším dôležitým členom tímu, ktorý dnes formuje tvár a smerovanie vydavateľstva. Má na starosti sociálne siete, marketing a komunikáciu. S Absyntom prišla prvýkrát do kontaktu na BRaKu (Bratislavský knižný festival), kde Juraj s Filipom prezentovali svoje prvotiny. Spomína si, že prvé, čo ju hneď uchvátilo bol jedinečný dizajn knižiek. Tento knižný projekt ju nadchol natoľko, že sa rozhodla dobrovoľne pomôcť chalanom s propagáciou a sociálnymi sieťami.

Synonymum pre reportážnu literatúru

Chémia medzi knihou a grafikom/-čkou  je veľmi dôležitá. Pri pohľade na tieto knihy mám však pocit, že funguje dokonale s celou ideou vydavateľstva, pretože Absynt sa vďaka jednotnému a neprehliadnuteľnému vizuálu stal na slovenskom knižnom trhu doslova synonymom pre reportážnu literatúru. Jeho autorkou je slovenská grafická dizajnérka Pavlína Morháčová, ktorá spolupracuje aj so Slovenskou národnou galériou. Za sebou má bohaté grafické portfólio, nie len knižných obalov. Jej rukopis nájdeme napríklad aj v dlhoročnom logu a propagačnom vizuále známeho bratislavského podniku KC Dunaj. Nie je teda žiadnym prekvapením, že aj logo Absyntu je jej práca.

Linoryt Tomáša Klepocha z obálky knihy Sympatizant Vieta Thanh Nguyena
Foto: absynt.sk

Obaly edície 100% však zdobia linoryty výtvarníka Tomáša Klepocha. Vášnivý čitatelia si môžu dokonca kúpiť priamo na stránke originál, ktorý zdobí ich obľúbenú knihu. Momentálne tam nájdeme limitované počty linorytov z titulov: Amerikánka, Sympatizant, Rozhovory s katom, Raz o tom mieste napíšem a Moruša.

Nie silný alkohol, ale silná a autentická literatúra

Známy alkoholický nápoj je určitou esenciou toho, aké knihy vydavateľstvo vydáva. Netreba to však chápať doslovne v zmysle propagácie alkoholu. Ide o veľmi priamu až drsnú non-fiction literatúru, ktorá v človeku zanecháva silný dojem. Ako Soňa pri našom rozhovore veľmi pekne vystihla:„vymyslieť akýkoľvek názov je doslova alchýmia.  Preto bolo na jednej strane zámerom, aby názov trošku provokoval, no zároveň mal poukazovať na slovensko-poľské prepojenie, keďže v poľštine sa absint píše s “y”.

Vlajkovou loďou Absyntu je veľmi úspešná edícia Prekliati reportéri. Pred štyrmi rokmi v nej vyšiel prvý titul z poľskej školy reportáže a vôbec prvý titul Oči zasypané pieskom. Dnes pod touto hlavičkou vyšlo už viac ako štyridsať kníh vrátane víťazky Nobelovej ceny za rok 2015 Svetlany Alexijevič. V českej verzii tejto edície – Prokletí reportéři dodnes vydali 11 titulov, takže Absynt postupne preniká aj na český trh.  Jednou nohou v Česku žije Michaela Velčková, ktorá sa stará najmä o fundraising. V edícii 100% zdobenej linorytmi  Tomáša Klepocha vychádzajú výnimočné knihy stojace na pomedzí non-fiction a beletrie. Ide o rôznorodý kokteil autorov i žánrov, ktorých spoločným menovateľom je človek a jeho silný príbeh.

Kalligram pokračuje
Foto: instagram @_dannyreads_

Nie je to tak dávno, čo známe vydavateľstvo Kalligram, v ktorom vyšlo veľmi veľa hodnotných titulov ukončilo svoju edičnú púť. Predstava, že by značka, ktorá mala za sebou určitú históriu a renomé úplne zanikla, nebola pre mnohých čitateľov príjemná. V Absynte sa teda rozhodli nájsť spôsoby, ako ju aspoň do určitej miery zachovať. S iniciatívou zachovania značky prišiel Juraj Čorba. Dnes vedie obsahovú stránku vydavateľského programu pod touto kultovou značkou. Vychádza v edícii Skica, ktorá je venovaná myšlienkam a pohľadom vzácnych domácich autorov a autoriek na to, čo dnes sami považujú za dôležité. Domáci autori sú dopĺňaní aj výberom zahraničných diel.

Novinky, ktoré Absynt chystá v najbližších mesiacoch

V najbližších mesiacoch sa môžeme tešiť na niekoľko noviniek.  V apríli k nám dorazia Depeše od amerického vojnového reportéra a spisovateľa Michaela Herra a od novinárky Ariel Levy môžeme očakávať titul Proti všetkým pravidlám. Ku knihám vojnovej reportérky Åsne Seierstad, ktorej v Absynte vyšli už dve: Jeden z nás. Príbeh o Nórsku a Dve sestry v máji pribudne tretia Kníhkupec z Kábulu. Slávnemu talianskemu reportérovi Tizianovi Terzanimu vyjde titul Povedal mi veštec. Himalájske dobrodružstvo a zároveň silný autobiografický román Snežný leopard od Petra Matthiessena nás príjemne schladí na začiatku leta.

Čo očakávať do budúcna ?

Pre Absynt je najväčšou prioritou kontinuita vo vydávaní reportážneho žánru a Prekliati reportéri jednoznačne ostanú vlajkovou loďou vydavateľstva. Na druhej strane si však uvedomujú, že je omnoho viac kníh, ktoré by chceli vydávať a nesú podobné posolstvo, alebo ich nemôžu zaradiť do spomínanej edície. Sú teda tituly, ktoré vychádzajú aj mimo nej. Do budúcna by radi zúročili dôveru čitateľov a obohatili svoju edičnú paletu odbornejšími knihami.