Knižný svet

Dystopické desatoro

Labyrint, Divergencia, či Hunger Games, dystopické série, ktoré pozná nejeden knihomol/-ka dneška. Tento žáner však nie je výsadou 21. storočia. Fiktívna vízia budúcnosti s nastolením totalitnej formy ideológie, alebo úplný rozklad spoločnosti sú témy, ktoré autori vo svojich dielach rozoberali už dávno predtým. 20. storočie však prinieslo najviac nadčasových diel tohto žánru. Spoločenské otázky a výzvy budúcnosti, ktoré nastolili sú dnes až hrozivo reálne.

Vybrať len 10 románov s touto tématikou nie je jednoduché. Vybrať 10 najlepších hotová utópia. Preto nemám ambíciu označiť tento výber za to najlepšie, no rozhodne ide o nadčasové romány, ktoré za sebou zanechali výraznú stopu a ovplyvnili mnohých autorov a ich diela.

1. Cesta – Cormac McCarthy (2006)

Originál: The road

Cesta je postapokalyptický román odohrávajúci sa v spustošenom svete. V dôsledku bližšie nešpecifikovanej katastrofy zahynula obrovská časť populácie. Naša civilizácia a jej hodnoty sú v troskách. Jediné, čo má cenu je prežiť nasledujúci deň a poslední živí sa nezastavia pred ničím. Uprostred toho všetkého sa rozvíja nádherné ľudské puto medzi otcom a synom, ktorých jedinou nádejou je cesta na juh.

Kniha má aj svoju filmovú podobu z roku 2009 v hlavnej úlohe s Viggom Mortensenom. Nezopakovala úspech predošlého McCarthyho diela Táto krajina nie je pre starých, ktoré na filmovom plátne zožalo veľký úspech v podobe 4 oscarových sošiek. Na literárnom poli si však tento román vydláždil cestu k Pulitzerovej cene za rok 2007.

2. Príbeh služobníčky – Margaret Atwood (1985)

Originál: The Handmaid’s Tale

Spojené štáty americké zanikli. Nahradila ich republika Gileád, teokratický režim, ktorý potláča ženské práva. Vykorisťovanie životného prostredia, klesajúca plodnosť, nefunkčné manželstvá a fanatizmus doviedli spoločnosť na kritickú úroveň pôrodnosti. Legálnymi sa tak stávajú vzťahy, kde je plodnosť postavená nad manželstvo. Ženy sú v spoločnosti rozdelené do rôznych tried (charakterizuje ich farba oblečenia). Tie plodné (odeté v červenom) sú pripravované na role služobníčok, ktorých hlavnou úlohou je zabezpečiť potomstvo v neplodných manželstvách bohatých rodín. Ľudské bytosti s vlastnou minulosťou sa tak stávajú účelovým nástrojom v rukách striktnej spoločnosti.

V roku 1990 dostala kniha aj filmovú podobu, no najviac pozornosti, ktorá opäť vzbudila záujem o knihu z 80-tých rokov prinieslo seriálové spracovanie. Prvá séria bola uvedená v roku 2017, v súčasnosti sa už pracuje na štvrtej.

3. Bitúnok č. 5 – Kurt Vonnegut (1969)

Originál: Slaughterhouse-Five, Or the Children’s Crusade

„Tak to chodí“ fráza tak príznačná pre román Kurta Vonneguta sa v knihe nachádza až 106-krát. Časom sa dokonca stala sloganom odporcov vojny vo Vietname. Nejde teda o typický dystopický román. Dej sa neodohráva vo fiktívnej budúcnosti, kde je spoločnosť utláčaná totalitným politickým systémom, ani našu civilizáciu nepostihla globálna katastrofa hrozivých rozmerov, ktorá by vyhladila polovicu svetovej populácie. Kniha má silný protivojnový odkaz, no neočakávajte drastický príbeh s detailným opisom hrôz vojny v duchu Na západe nič nové. Dej je pretkaný spomienkami prelínajúcimi sa s fiktívnym svetom hlavného protagonistu, v ktorom hľadá útechu pred démonmi minulosti, čo románu dodáva špecifické črty fantastiky.

Ľudstvo a ním vytvorené režimy usilujúce sa o slepé dosiahnutie utopických ideálov končia vždy antiutópiou, alebo vojnou = utrpením človeka. Aj preto má tento kultový román svoje miesto v mojom dystopickom výbere.

4. Mechanický pomaranč – Anthony Burgess (1962)

Originál: A Clockwork Orange

V tomto diele je čitateľ konfrontovaný so svetom plným zla, hrubej sily a násilia, ktorému túto brutálnu podobu vnucujú tínedžeri ako Alex (hlavný protagonista). Takým ako on patrí nočné mesto, jeho bezstarostným jazdám plných teroru sa musia vyhnúť všetci pokojní občania. Jeden zo zločinov ho privedie do väzenia. Rozhodne sa však podstúpiť experimentálnu terapiu, ktorá má spôsobiť averziu k násiliu a sexu. Ide o metódu, ktorou sa snaží vláda celospoločensky vyriešiť problém násilia. Román v tomto bode prechádza z násilnej roviny do manipulatívnej. Po “úspešnej” liečbe je prepustený do sveta, ktorého bol súčasťou. Je však človek bez štipky zlého konania schopný prežiť v tomto svete? Aj to je jedna z dôležitých spoločenských otázok, ktoré tento román nastoľuje.

Charakteristickým pre toto dielo je jeho jazyk, ktorý mu dáva špecifický formu. Ide o slang, tzv. „tínovským jazyk“, čo je v Burgessovom podaní akási zmes anglosaských jazykov a ruštiny. 

Filmové spracovanie svetoznámym režisérom Stanleym Kubrickom (1971) urobilo z Mechanického pomaranča kultové dielo, nie len na papieri, ale aj na filmovom plátne.

5. Pán Much – William Golding (1953)

Originál: Lord of the Flies

Svet sa zmieta v jadrovom konflikte. Na opustený tichomorský ostrov sa zrúti lietadlo evakuujúce civilné obyvateľstvo z Anglicka. Zachráni sa len skupina chlapcov vo veku od 6 do 12 rokov. V snahe o prežitie sú tieto ešte stále len deti nútené prevziať zodpovednosť za vlastné životy. Vytvoria určitý spoločenský poriadok a hierarchiu. Golding dáva postavám a predmetom určitú symboliku, v ktorej môžeme nájsť prvky demokracie, racionality, totalitarizmu, či samotnej civilizácie. Pojmy, ktoré sú neodmysliteľne spojené s vývojom a dejinami našej spoločnosti sa premietajú do konania detských hlavných hrdinov.

Čo urobí s človekom izolácia a vplyv strachu? Uvolní v ňom zlo, skryté živočíšne pudy? A bude vôbec spasený – zachránený?

Kniha má dve filmové spracovania. V roku 1963 bol natočený čiernobiely film, ktorý ocenil aj autor William Golding, pretože z veľkej miery verne zachytáva knižnú predlohu. Filmová adaptácia z roku 1990 upustila od knižnej predlohy, no pôvodná myšlienka ostala zachovaná.

6. Fahrenheit 451 – Ray Bradbury (1953)

Originál: Fahrenheit 451

Ray Bradbury vo svojom azda najznámejšom románe popisuje antiutopistickú víziu budúcnosti, v ktorej víťazí technokratická a povrchná kultúra masových médií nad uvedomelou spoločnosťou vyznávajúcou hodnotu kníh (nepochybne potomkovia nás knihomolov ;-). Doba je charakterizovaná neustálym zhonom, takmer nikto nemá čas čítať knihy, všetci sa starajú len o seba a vlastné pôžitky. Ľudia stratili schopnosť myslieť a utiekajú sa do virtuálneho sveta plného hedonického vzrušenia. Pripomína vám to niečo? Len podotýkam, táto kniha bola napísaná pred necelými 70 rokmi, nie je dielom súčasného autora.

Hlavnou postavou je požiarnik Guy Montag. V dobe, keď sú domy stavané z nehorľavých materiálov a knihy najväčším nepriateľom spoločnosti sa úloha tohto dôležitého povolania výrazne zmenila. Teplota pri ktorej sa papier vznieti a horí však ostala úplne rovnaká – 451 stupňov Fahrenheita.

V roku 1966 bol natočený britský film s rovnomenným názvom a len minulý rok (2018) vyšlo nové americké spracovanie, ktoré “prekvapivo” siahlo viac po akcii ako nosnej myšlienke knihy. Pokiaľ nie ste milovníkmi staršej filmovej kinematografie, rozhodne odporúčam knižné spracovanie. Teda v každom prípade sa držte hesla “radšej knihu!”

7. 1984 – George Orwell (1949)

Originál: Nineteen Eighty-Four

Ak by som mal vybrať len jednu knihu, ktorá vo mne rezonuje aj niekoľko rokov po jej prečítaní, tak je to jednoznačne antiutopistický román 1984. Totalitný svet vzbudzujúci úzkosť, do ktorého som sa s pribúdajúcimi stranami ponáral stále viac, som cítil doslova na vlastnej koži. Zároveň sa dejom nesie istá dávka irónie vychádzajúcej z absurdity a neomylnosti režimu. Hlavný protagonista Winston Smith žije vo svete, v ktorom je možné zastávať dve protichodné stanoviska a zároveň obom veriť, vo svete kde dejiny nie sú obrazom minulosti, ale aktuálneho postoja Strany – Veľkého brata. Láska a akýkoľvek prejav citov, čo i len v podobe túžby je zločinom (ideozločinom). Smrť odporcu nie je pre Stranu uspokojujúca, chce jeho absolútne pokorenie a obrat myslenia.

Všadeprítomný Veľký brat, ktorý nás sleduje sa stal synonymom praktík totalitného režimu. Čím mňa však táto kniha absolútne dostala, bola absolútna deštrukcia lásky. Spôsob akým dokázal Orwell prostredníctvom tohto diela doslova vytrhnúť z bežného smrteľníka aj tie najhlbšie skryté city, je jednoducho úchvatné a desivé zároveň. Myslím, že zaslúžene zaradil časopis TIME tento román medzi 100 najvplyvnejších kníh od roku 1923.

Nie náhodou dostal práve v roku 1984 tento román aj svoju filmovú podobu. Aj napriek tomu, že filmové spracovanie v drvivej väčšine prípadov nedokáže úplne vystihnúť knižnú predlohu, rozhodne by som mu dal šancu. Doposiaľ sa tomu však stránim, obávam sa, že aj napriek kvalitnému spracovaniu, by boli moje vlastné dojmy z knihy preč…

8. Zvieracia farma – George Orwell (1945)

Originál: Animal Farm

Útla knižočku, na ktorej si bežný čitateľ dokáže zgustnúť počas cesty vlakom z Bratislavy do Košíc (v Žiline už vyťahuje ďalšiu :). Mne osobne sa čítala veľmi ľahko a rozhodne odporúčam dať si ju ako taký predkrm pred vynikajúcim Orwellovým hlavným chodom – 1984.

Ide o alegoricko-satirický román, ktorý formou bájky vyobrazuje ľudskú spoločnosť a jej politické vzťahy. Ako už vyplýva z názvu, nevystupujú v ňom ľudia, ale skupina zvierat na farme, ktorá sa vzbúri a vyženie z nej ľudí. Pod opojením slobody sa ujme vlády, ktorá sa však postupne zvrhne na tyraniu. Vzhľadom na dobu kedy bola kniha napísaná, ide o zjavnú narážku na Sovietsky zväz a komunistický režim.

9. Válka s Mloky – Karel Čapek (1935)

Je rok 1935, moc nacistického Nemecka narastá a Karel Čapek vydáva román Válka s Mloky, ktorý je aj napriek prvkom charakteristickým pre sci-fi žáner jeho literárnym vyjadrením a varovaním pred niečim veľmi reálnym – fašizmom a jeho deštruktívnou ideológiou. O štyri roky neskôr sa svet zmieta v najničivejšom svetovom konflikte.

Keď ľudstvo objaví na opustenom ostrove zvláštne učenlivé a inteligentné tvory – mloky, začne ich využívať vo svoj prospech ako lacnú pracovnú silu. Vďaka svojej schopnosti rýchlej regenerácie a množenia sa veľmi skoro stanú nenahraditeľnými pre ľudskú spoločnosť ako lacná pracovná sila. Kým ľudstvo bažiace po zisku zažíva svoj zlatý vek, množstvo mlokov nekontrolovateľne narastá. Ľudia im predávajú nie len potraviny, ale aj zbrane. Ľahostajnosť ľudstva voči tomu, čo robia mloky vo svojich podmorských továrňach sa mu stane osudným. Vojna s mlokmi je za dverami…

Tento román je alegóriu s antiutopistickou víziou, ktorá vychádza z dobového diania. Myšlienky, ktoré nastoľuje sú však veľmi aktuálne aj dnes.

10. Prekrásny nový svet – Aldous Huxley (1932)

Originál: Brave New World

Pestovanie ľudí v skúmavkách, spoločnosť rozdelená na kasty, štátom podporovaná droga, potláčanie emócii ako zdroja všetkého zla. Nič, čo by nás dnes zaskočilo v akomkoľvek antiutopistickom sci-fi. Dnes nie, pred vyše 80 rokmi nepochybne. Desiatku uzatváram v našich končinách menej známym dystopickým románom, ktorý vyšiel dávno predtým, ako sa vôbec zrodil v Orwellovej hlave námet pre 1984. Vzhľadom na to, kedy bol napísaný, ide o majstrovské dielo, ktoré výrazne ovplyvnilo celý tento žáner. Nie je preto prekvapením, že ho doslova “vykradlo” mnoho autorov sci-fi a ešte väčší počet tvorcov filmov. Jeho autorom je anglický spisovateľ a filozof Aldous Huxley, ktorý sa inšpiroval utopickým románom Ľudia ako Bohovia od sci-fi H. G. Wellsa považovaného za otca sci-fi. Wellsova optimistická vízia budúcnosti mu vnukla nápad parodovať ju napísaním desivej vízie budúcnosti.